 |
 |
|
 |
||
 |
||
|
||
 Expedícia
Denník
O nás
Materiál
Partneri
Fakty
Kniha návštev
Média
|
||
|
Salam Alejkum! Posielam spravy o tom, co sme zazili za poslednych par dni. Turecka klavesnica je pre mna spanielska dedina a tak si uzijete nie len par prihod, ale aj poriadne mnozstvo preklepov a neznamych znakov. (text bol dodatocne upraveny, aby bol citatelnejsi...) Je piatok 6.4. a my sa aj s celou kopou haraburd konecne presuvame z Ankary. Nasa cesta smeruje na letisko, odkial sa pocas 1,5 hodinoveho letu presuvame do mesta Van na vychode Turecka. Predpoved pocasia nie je ruzova no pomedzi mraky z okna aj tak vidno mnozstvo zasnezenych hor. Tieto konciny Turecka pokryva mnozstvo rozlahlych jazier a jednym z nich je aj slane jazero Van, pri ktorom lezi rovnomenne mesto. Hned po vystupeni z lietadla nasavame rusnu atmosferu na mile vzdialenu od sterilneho prostredia Ankary. Vladne tu culy ruch, hned nas obstane niekolko dopravcov ponukajucich nam svoje sluzby. Vezieme sa na autobusovu stanicu a tu po dlhom handrkovani dohadujeme presun do mesta, odkial sa vydame na prvu horu - 4061m vysoky Süphan dagi, na ktorom sa planujeme trochu rozlyzovat a aklimatizovat pred vystupom na Ararat... Napriek urcitym Rastovym znalostiam Turectiny je dohadovanie biznisu pomerne narocna zalezitost. Pomahaju ruky, nohy, daco uhrame pantomimou a na zvysok pouzivame pero a papier :-) Dobry kseft treba zapit, a tak po dohodnuti ceny chlapi odkialsi prinasaju caj... Ludia su tu priatelski zvedavi, komunikuju a aj napriek tomu, ze im nerozumieme, sa tu citime uplne perfektne. Z Vanu sa dohodnutou prepravou presuvame do mestecka Adilcevaz. Ubytovavame sa v jedinom hoteli v meste a vecer v miestnej restike davame veceru v podobe kuracieho a jahnacieho kebabu, ci chlebovych placiek pide plnenych zmasou masa, syru a zeleniny. Vsetko zalievame dostatocnym mnozstvom caju... Restika je totiz na hlavnej ulici blizko mesity, a tak sa tu pivo nepredava... To maju v jedinom bare v mestecku, a tak na dobru noc pri planovani zasjtrajsieho vyletu davame po flaske. V sobotu (7.4.) rano vstavame pomerne skoro a miestnym skolskym autobusom sa vezieme do malej dedinky Harmantepe, ktora lezi priamo pod vulkanom. Viditelnost je zatial obstojna, nebo pokryte mrakmi, vrchol nevidno vobec. Po 4,5 hodinach boja napokon stojime zahaleni hustou hmlou na vrchole. Zislo sa nas tu kopic, okrem nas - 11 slovakov sa ku nam priplietli este 2 nemci. Vrcholovy utok vyzeral doslova ako trestna vyprava :-) Lyzovacka z vrcholu bola pomerne obstojna a po vrcholovej partii s horsim snehom sme sa napokon dostali na rozlahle plane so sadnutym prasanom a nizsie s odmaknutym firnom... vypiname lyze, schadzame do malej kurdskej dedinky, obstava nas huf deti, pokrikuju na nas "hej mistr- vot iz jor nejm" a tak sa s nimi smejeme a cakame na odvoz... Dnes sa chystame na presun do mestecka Dogubeyazit pod Araratom. Najblizsie tri styri dni by este malo byt pomerne slusne pocasie a tak sa pokusime zdolat vrchol Araratu, kym to este bude mozne. caves! mato Pridané dňa: 8.4.2007
Fotogaléria k článku:
|
|
|
|
|||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||
|
Expedícia | Denník | O nás | Materiál | Partneri | Fakty | Kniha návštev | Média
Stránka vznikla v rámci projektu EXPEDITION.SK - zadarmo vytvoríme stránky vašich expedícií.
Návštevnosť: 54065 |
|||||||||||||||||||
