Expedícia      Denník      O nás      Materiál      Partneri      Fakty      Kniha návštev      Média    

Ako zlyzovat ararat alebo hladanie archy pokracuje...

uf uf...

asi tak by bolo mozne dvomi slovami aspon za seba osobne zhrnut pocin, co sa nam podarilo spachat za posledne dva dni...

Ako so uz spominal vminulom prispevku, spod vulkanu Suphan dagi sme sa presunuli do maleho takmer pohranicneho mesta Dogubeyazit asi 30km od hranice s Iranom... blizkosrt hranice je vsadepritomna, hreben hor na hranici lemuju pozorovacie stanice na kazdom kopci a mesto je plne po zuby ozbrojeneho vojska, hned za mestom je ohromny tankodrom, niekolko vojenskych posadok v pohotovosti, fotit policajne a vojenske komplexy je samozrejme prisne zakazane a mozte si za to vysluzit dvojdnovy all inclusive v tureckej base :-) miestnu pohostinnost sme samozrejme takymto sposobom nechceli testovat.

miesto toho sme sa po prichode ubytovali v hoteli s priamym vyhladom na ararat/ Hotel oplyval znamkami kedysi honosneho miesta, dnes uz je ale pororozpadnuty, schatrany, zateka, je zapraseny, tak ako cele mestecko. Kurdi obyvajuci vychod turecka a teda aj tuto oblast su priatelski, zvedavi, chcu sa fotit a este sa za to podakuju , dbaju na uces a este aj zametac ulice tu nosi oblek no najvacsi detailisti to nie su a tak si tu clovek prachu a vsakovakych do oci bijucich nedostatkov a imporvizovanych rieseni uzije dostatok...

proste exotika ako sa patri. Vsade sa tu pije caj a tym sa zapija kazdy biznis, ci uz kupujete bomby do varica alebo sa niekde najete, patri to k miestnej pohostinnosti... Chalani sa dali v Digubeyazite oholit a ostrihat a este aj k strihaniu dostali caj. a vsadepritomny popolnik, aby pocas obradneho aktu holenia a strihania mohli pofajcievat ako sa na miestne pomery patri...

Na chvilu este spat k blizkosti hranice... tou prechadza drogovy koridor tiahnuci z afganistanu cez iran a turecko do europy a tak nie je problem medzi neomietnutymi zanedbanymi domcami zazriet kde tu nablyskany medak ci touareg v kozi:-)

V dogubeyazite nas zastihlo pomerne zle pocasie a tak sme den vyckavali na predpoved a povinneho sprievodcu, bez ktoreho sa neda na ararat ist a ktory je cimsi ako okom tureckeho systemu dohliadajucim na to, ze sa budeme pohybovat po vyznacenej trase a nezabludime na spionazny vylet na ine strany hory...

na druhy den (10.4.) vyrazame hore. nas sprievodca vybavil povoz a tak sa vezieme autom pod horu do asi 2200m. napodiv je celkom fajne pocasie, ba co viac, vidno takmer celu horu. je ozrutna a s tazkymi batohmi sa este v ten dem presuvame do 3450, kde sme si postavili vlastnu stanvu dedinku mimo obvyklych kempov. nas guide je z toho nestastny, bezne sa absolvuje noc v 2900, potom v 3800 a napokon sa robi vrchol a zostup nizsie.

Citime sa dobre a tak o 4tej na druhy den zacina vrcholovy utok... na nebi par hviezd, pomaly svita, pocasie zatial vyzera obstojne... celkovo sme si o ararate mysleli ze to bude lahka hora no opak je pravdou. presli sme okolo vyskoveho tabora kde sa zobudza nas guide a poriadna skupina nemcov, tiez na lyziach... od guida dostavame popis toho ako sa dostat hore a tak fuciac bojujeme 7 hodin cez niekolko lavovych rebier sa dostavame do strmeho hangu, ktory vedie az pod vrcholovu kupolu. Otvara sa nam pohlad ktory sa tazko opisuje. Z vrchlou hory na tri strany steka priehladny tenky zavoj ladu a leskne sa na slnku, Akoby z hory vytekala mrznuca rieka... To vsetko vysoko nad oblakmi vo vyske 5165m/

Po arche ani drievka, akurat nam huci v hlave z vysky, na ktoru este nie sme poriadne zvyknuti, par fotiek na vrchole a uz aj padime dolu... Macky nas drzia na obrovskej ladovej smykacke, pad by asi koncil niekde hlboko dolu na zakazanych stranach kopca kdesi vo vojenskej zakladni . napokon sme v snehovom poli a pripiname lyze.

Sen o krasnej lyzovacke so super vyhladmi do dolin sa rozplyva v hmle a snezeni, ktore nas pohltilo pri zostupe. Sneh je sice obstojny no v nohach citit unavu z rychleho vystupu vo vysokej vyske, napokon ale predsa len v pohode obluk po obluku schadzame dolu do nasho slovenskeho kempu... uf uf... Ararat nad nami, balime stany a este v ten vecer si davame zasluzenu veceru a pivko a dolhy spanok tentokrat v inom hoteli...

dnes sa vyberieme do miestnych horucich pramenov a zajtra na dlhu cestu do Teheranu...

Nevie si predstavit ake to tam bude no urcite sa o tom docitate, alebo dopocujete dnes vo vysielani radia FM...

mato

Pridané dňa: 12.4.2007


Fotogaléria k článku:

     






TREKSPORT - Ži dobrodružstvo, preskúmaj svoje hranice.

Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.

KAYLAND

BUFF



Rádio FM

Lidé a hory

Snow - časopis pre lyže a snowboard

Jamesák

expedition.sk



Trekland

BUBO Travel agency

BUBO Travel agency



Expedícia |  Denník |  O nás |  Materiál |  Partneri |  Fakty |  Kniha návštev |  Média


Stránka vznikla v rámci projektu EXPEDITION.SK - zadarmo vytvoríme stránky vašich expedícií.
Návštevnosť: 45756